Neviem, či sa zmenil Facebook ako taký, či len obsahy, ktoré mi ponúkal, či len moji priatelia, ktorí tieto obsahy pridávali alebo dokonca len moje vnímanie týchto obsahov. Jedno je však isté - Facebook mi neponúkal absolútne žiadne relevantné obsahy, ktoré by ma akokoľvek obohacovali. Nechcem sa hrať na príliš kultúrneho človeka, ktorým ani nie som. Za obohatenie považujem trebárs aj to, keď ma niečo rozosmeje alebo aspoň trochu pobaví. Ale na Facebooku som už nenachádzal vôbec nič také. Nič, čo by mi odporučil som v skutočnosti nechcel vyskúšať, na žiadne miesto sa ísť pozrieť.
Neviem, či to tak bolo vždy, no skôr mám pocit, že nie. Mám pocit, že v mojich facebookových začiatkoch sa na mojej "stene" objavovali aj veci, ktoré ma zaujali, alebo, ako som už spomínal, aspoň pobavili. Neviem presne pomenovať, v čom je to teraz iné, ani kedy presne nastal ten moment, kedy sa to zmenilo, ale viem celkom určite, že dívať sa na obedy mojich "priateľov" ma už nebaví. Čo to vôbec je za módu fotiť si jedlo? Keď si budem chcieť prelistovať kuchársku knihu, prelistujem si ju a nebudem ju hľadať na Facebooku. Čo to je za módu fotiť samého seba? Fotografi z čias minulých by sa v hroboch obracali, keby videli ako sa im dnes fušuje do remesla.
Popravde som si ani tak nezrušil Facebook preto, že by ma nudil, ako skôr preto, že ma iritoval. Rozčulovalo ma, načo všetko ho moji "priatelia" využívajú, možno až zneužívajú. Keby som sa na chvíľu skúsil vcítiť do kože "priateľa", ktorý pridáva na svoju "stenu" stále nové a nové obrázky svojich obedov, či vecí, ktoré si kúpil, musel by som sa cítiť neskutočne trápne. Veď predsa ani v reálnom svete neprídem za skutočným priateľom s tým, že pozri, mám nové tenisky, lajkni mi ich. Rozdiel medzi virtuálnym a skutočným svetom je, podľa mňa, v anonymite, ktorú nám ten virtuálny poskytuje, a za ktorú sa dá veľmi pohodlne skryť. Rozdiel je aj v tom, že zatiaľ, čo v skutočnom svete sa od skutočných priateľov dočkáte aj kritiky, v tom virtuálnom svete nejestvuje tlačidlo "Dislike". Nebude to náhodou. Absencia negatívnej spätnej väzby je dobrým krokom od Zuckerberga, no nebezpečným krokom pre mladých ľudí žijúcim svoj virtuálny život. Ľahko sa im môže stať, že ich fotky na Facebooku obdivuje množstvo ľudí, negatívnej spätnej väzby sa im nedostane a v skutočnom svete ich to potom zaskočí. Prekvapí ich, že sa nepáčia tridsiatimštyrom ľuďom na ulici či v obchode. To som už ale zašiel niekam, kam som ani sám nechcel.
Povedal som si, že každý jeden krát, keď by som predtým išiel na Facebook, teraz napíšem pár viet do môjho nového blogu alebo poviedky. Ktovie, možno mi to časom vydá aj na tú zbierku, nad ktorou rozmýšľam už asi od sedemnástich. Takže, v konečnom dôsledku - vďaka Ti, Facebook, hlavne za to, že si mi pomohol uvedomiť si, ako sa dá čas zmysluplne využívať.
